Táto aktivita ma napadla, keď som zistila pri pracovných listoch, že moje dieťa absolútne nerozumie, kadiaľ má ísť ceruzkou pri jednotlivých úlohách.
Na zem som nakreslila niekoľko rôznych tratí, rôzne spletitých a našou úlohou bolo po nich chodiť.
Ale asi ak chceme aby náš nápad spĺňal onen účel, tak je lepšie si to nakresliť mimo pohľad drobca a jeho tam pustiť už len bez kriedy. Ten náš viac ako cielenej chôdzi venoval svoju pozornosť dokreslovaniu rôznych cestičiek. Trochu ma to síce mrzelo, ale najdôležitejšia je pre mňa aj tak jeho spokojnosť, takže aj keď neúmyselný, ale svoj účel to splnilo - v podobe spokojného a šťastného dieťaťa. Dokonca aj Karolínka sa zapájala do kreslenia cestičiek.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára