Ako psíček s mačičkou zdobili vianočný stromček

     Túto rozprávku som si vymyslela za pochodu raz večer, keď mal Maroško asi 2 roky. Postupne sme ju rozšírili o pár detailov až sa dostala do tak podoby v akej je dnes. Našim deťúrencom sa veľmi páči, tak možno sa bude aj iným.

     Jedného dňa sa Deduško vybral do hory po vianočný stromček. Cestou si však zranil domov nohu a domov sa vrátil bez stromčeka. Psíček s mačičkou hneď priniesli deduškovi lavór s teplou vodou a uvarili mu bylinkový čaj. A oni dvaja sa medzi tým vybrali do hory po stromček. Išli cez zasnežené lúky, cez zasnežené polia, labky ich oziabali, hlboko do snehu sa zabárali. Keď prišli na kraj lesa zistili, že ďalej už nevládzu a tak zobrali z kraja hory síce ten najmenší stromček, ale o to bol krajší od ostatných.

      Prišli domov a postavili ho uprostred izby. Vtom sa mačička pýta "Psíček, ale ako ozdobíme stromček, keď nemáme žiadne ozdoby?" A psíček jej na to odpovedá "Vieš čo mačička, ja vyhrabem zo záhrady všetky moje kostičky a povešiame ich namiesto saloniek." Dobre, odpovedá mačička "a ja zas v komore vychytám všetky myši a tie zavesíme namiesto vianočných gúľ." A tak aj spravili. Psíček rozhrabal celú záhradu, kým nepovyhrabával všetky kostičky a mačička zas v komore poctivo pochytala všetky  myši. Keď už boli zo svojou prácou hotoví, psíček opäť hovorí: "Mačička, ale mi nemáme ani vianočnú hviezdu na vrch stromčeka." "To nevadí psíček, namiesto hviezdy, dáme navrch stromčeka moju mašľu čo nosím na krku."  "A a a ja zas dám na stromček svoju reťaz, namiesto tej vianočnej." teší sa psíček. Psíček pomohol mačičke dať si dole mašľu a spoločne ju dali na vrch stromčeka. Potom ešte spoločne obmotali psíčkovu reťaz okolo stromčeka. "a ja jaaaaaj psíček chýbajú nám ešte vianočné svetielka, ako nás potom ježiško nájde?" ostala smutná mačička. "Nebuď smutná mačička, zavoláme si na pomoc svätojánske mušky." Utešuje ju psíček. A tak sa spolu vybrali k bútľavej vŕbe za domom, aby navštívili svoje kamarátky, s ktorými sa v lete zoznámili. Psíček zabúchal na kmeň stromu a z diery vylezie najstaršia svätojánska muška. "Prečo nás teraz budíte uprostred noci?" a psíček s mačičkou vyrozprávali svätojánskej muške o tom ako si deduško zranil členok, o tom ako boli v hore po vianočný stromček a o tom ako ho zdobia a nemajú svetielka a či by im s tým nemohli pomôcť. Svätojánske mušky ochotne súhlasili a spolu šli do deduškovho domčeka. 

       Medzičasom deduško vyzdravel, a neveril vlastným očiam, ako ho psíček s mačičkou prekvapili. "Taký krásny stromček ste postavili, zato sa za vás prihovorím u ježiška, aby tebe psíček priniesol tú najväčšiu kostičku a tú najdlhšiu reťaz. A tebe zas mačička, aby priniesol tú najkrajšiu mašľu a tú najchutnejšiu myšičku. A tak sa aj stalo. Psíček si našiel pod stromčekom tú najväčšiu kostičku a tú najdlhšiu reťaz a mačička zas tú najkrajšiu mašličku a tú najchutnejšiu myšičku.

Dobrú noc.

narábame s kvapátkom

Narábanie s pipetou som chcela už dávno vyskúšať. Len mi samozrejme chýbala pipeta.  nakoniec som doma našla túto odsávačku, ktorú sa nám nikdy nepodarilo použiť.






Karolínke sme namiesto kvapátka dali fazulky. 

vianočné tvorenie

Vkladačky po domácky

košík pokadov - kúpeľňa

Doma som mala ešte nerozbalenú škatuľu zo starého bytu. Boli v nej veci z kúpeľne, ktoré sme síce mali ale sme ich nepoužívali. Stále sa mi nechcelo týmto veciam hľadať miesto, nakoniec som ich ponúkla Karolínke na obajovanie.

Cvičíme nohy pomocou hmatu

 Do dvoch nádob sme dali múku a strukoviny. Úlohou detí bolo chodiť v týchto dvoch nádobách.

 Kajka najprv skúsila tvrdší materiál - strukoviny.

Maroško zas skúšal chodiť v múke, čo mu bolo samozrejme na nožičky príjemné.

 Postupne si povyberali rôzne nástroje a mohla sa začať ďaľšia hra.

Niečo do fľaše niečo do tanierika, a samozrejme všetko dobre zamiešať.

košík pokladov - čapice

Doma máme nespočetné množstvo čapíc, šálov či rukavíc, ktoré takmer v zime vôbec nepoužívame. Vložila som ich do jednej krabice a dala deťom do izby. A tak si obaja mohli aspoň doma obliecť to na čo mali práve chuť. Boli dni, keď sa s čapicami na hlave naháňali aj pol dňa.

sklanení snehuliaci

Vyrábali sme si snehuliakov od výživových pohárov. Poháre sme naplnili múkou, s kusu látky sme navrch tavnou pištoľou prilepili čapicu a šál. Pomocou akrylových farieb sme dokreslili čierne uhlíky - oči, ústa, gombíky a dokreslili sme aj mrkvu namiesto nosa. Len škoda,že som výsledok zabudla dofotiť.

Domáce pečiatky

 Doma sme si vyrobili pečiatky s machovej gumy. Lístok bol výsek, ktorý sme mali z obchodu. Veveričku a žaluď som pracne z machovky vystrihovala. Potom ich už len stačilo nalepiť na kúsok pevnejšieho kartónu. Z druhej strany som nalepila vrchnák z pet fliaš aby sa s nimi lepšie manipulovalo.

 . . . a Maroško v akcii . . .











. . .a Karolínka v akcii . . .

vkladanie loptičiek

 Karolínka má práve vkladacie obdobie. Pripravili sme pre ňu farebné loptičky, čo sa dávajú do bazénov. K tomu sme jej nachystali aj plech na muffiny.







Niekedy vkladala len tak inokedy sa snažila aj triediť podľa farby.

Snehové vločky

Chystáme sa na vianoce. Snehové vločky sem strihali neštandatne s farebného papiera. Maroško niektoré pokrčil do guličiek a potom sme ich spoločne nalepili do jeho izby na okno.

Zapichujeme . . .

Tento krát si Maroško našiel aktivitku sám. Do izby si priniesol svoj šamlík z kúpelne a k tomu si zobral umelé kvietky, ktoré Kajka vkladala do vázičiek.

Samozrejme že Kajka musí byť tam kde je Majko, tak neváhala a hneď sa k nemu pridala.

Hľadanie v ryži

 Skúsili sme spojiť hľadanie predmetov v ryži s jednoduchým počítaním. Do ryže som schovala toľko fazuliek, aby ich mohol Maroško rozdeliť do pripravenej prepravky od vajíčok. Začali sme s počítaním do päť. Číslo bolo vyjadrené písmom a aj pomocou bodiek.

Maroško sa hneď pustil do hľadania fazuliek. Ale keďže ešte stále neprišiel počítaniu moc na chuť, dlho ho to nebavilo. Skúsime inokedy.

Sypaná fľaša

 Aktivita urobená za pochodu len tak narýchlo. Podobnú fľašu, sme videli u známych, a tak som sľúbila Maroškovi, že aj my si takú vyrobíme. Trochu som to nedomyslela, pretože sypký materiál som dávala len tak od oka, a nakoniec nám ho trochu zvýšilo. A dnes sa prvý krát u nášho drobca objavila matematická myseľ (teda možno to bolo aj skôr len moje pozorovacie oko to zaregistrovalo až teraz) a zvyšná fazuľa v poháriku sa mu vôbec nepozdávala, najradšej by ju tam ešte dotlačil, ale to sa nedalo.

Ponúkla som mu k tomu lievik, malú aj veľkú lyžicu. Niečo dával cez lievik, niečo sa pokúšal bez neho, niečo lyžicou a niečo naopak sypal priamo z pohárika.

A tu je výsledok.

Levanduľa

Túto levanduľu sme si priniesli z chalupy. Najprv som vôbec nevedela ako ju s Maroškom využiť a tak nám ležala kdesi pohodená v kúte. Pri upratovaní som však včera na ňu náhodou natrafila, a tak som si ju nachystala na kuchynskú linku, aby sme ju predsa len nejako spracovali.

Samozrejme Maroškovi vôbec nedala pokoj a tak som mu je nakoniec dala pooberať, že z nej potom (neviem síce, kedy to bude, najskôr asi keď niekde vo výpredaji natrafím na vrecúška menom NO NEKUP TO) urobíme voňavé vrecúška, možno ako darček k vianociam. Pooberal úplne všetky čo je u neho dosť prekvapujúce, lebo on len málo čo dotiahne do konca. Stále sme si museli voňať prsty (samozrejme na Maroškov príkaz) a on si stále dookola mlel: Aká zvláštna vôňa, však? Takže to bol pre nás aj skvelý zmyslový zážitok.

Osamote v kúpelke

Tak takto som dnes našla nášho Maroška riadiť v kúpelni. Bol tam trochu dlho na to, že si išiel len umyť ruky, tak som ho išla skontrolovať a bola som teda "ne"milo prekvapená.

Staré dobré céčka

Našli sme doma pomerne dlhú reťaz céčok, a teraz je v objkete záujmu obidvoch mojich detí. Túto krabicu som zvolila, ako čistú improvizáciu (pôvodne ju používame na vhadzovanie domino kociek), ale svoj účel splnila.

Pri Karolínke som si myslela, že to bude trochu náročné, ale vcelku jej to išlo. Pre Maroška, to zas bola iba taká zaujímavá oddychovka.

A aj keď to na tejto fotke vyzerá ako krásna súrodenecká - tímová práca, opak je pravdou a u nás sa začína zatiaľ neškodná rivalita medzi súrodencami.

Kriedové motanice

Táto aktivita ma napadla, keď som zistila pri pracovných listoch, že moje dieťa absolútne nerozumie, kadiaľ má ísť ceruzkou pri jednotlivých úlohách. 

 

Na zem som nakreslila niekoľko rôznych tratí, rôzne spletitých a našou úlohou bolo po nich chodiť.

Ale asi ak chceme aby náš nápad spĺňal onen účel, tak je lepšie si to nakresliť mimo pohľad drobca a jeho tam pustiť už len bez kriedy.  Ten náš viac ako cielenej chôdzi venoval svoju pozornosť dokreslovaniu rôznych cestičiek. Trochu ma to síce mrzelo, ale najdôležitejšia je pre mňa aj tak jeho spokojnosť, takže aj keď neúmyselný, ale svoj účel to splnilo - v podobe spokojného a šťastného dieťaťa. Dokonca aj Karolínka sa zapájala do kreslenia cestičiek.

Lámem, lámeš, lámeme

Túto aktivitku si Maroško vymyslel sám, potom čo nám v neočakávanej chvíli Karolínka rozsypala všetky slané tyčinky. 

 

Tie väčšie pozbieral a takto postupne nalámal do pohárikov. A tie menšie zas povysával. Vysávanie je v poslednej dobe jeho obľúbená aktivita, hlavne keď cez priesvitné veko vidí ako tam tie hlavne väčšie časti ostávajú.

Divadielko o červenej čiapočke

V poslednej dobe sa u nás celé dni hrá na striedačku divadielko o červenej čiapočke s divadielkom o kozliatkach. A hrá sa úplne so všetkým. Niekdy sú to maňušky, kde sa z maňušky somárika stane babka červenej čiapočky, inokedy zas sme hrali divadielko my s čapicami medveďa a dinosaura (samozrejme Maroško si kľudne z jednej spravil vlka a z druhej mamu kozu), potom zas hral divadielko na magnetickej tabuli štýlom - pokreslím zmažem . . . Raz som bola divák inokedy ma zapriahol do svojich predstavení a niekedy bol divák on a ja som musela hrať.  

Tentokrát sme si postavičky nakreslili. Tie moje Maroško aj vystrihol, tie som však nenafotila zámerne, aby som sa nemusela hanbiť.

 

Tu je postavička červenej čiapočky v tej ľavej ruke nesie košík.

Na tomto obrázku je zas vlk, ešte predtým ako zje červenú čiapočku.

 Tu zas babička červenej čiapočky.











Na tomto obrázku už vlk zhltol babičku aj červenú čiapočku.

 A veľký záchranca - horár, tá hnedá machuľa je puška.


Máme ešte aj vlka padajúceho do studne len toho som akosi zabudla vyfotiť.

Tangram

S týmto hlavolamom som sa prvý krát stretla na vysokej škole. Vtedy som ešte netušila akú dlhú históriu a koľkí ľudia tejto skladačke podľahli. Tangram je stará čínska hra, ktorou si krátili dlhé chvíle najrôznejší ľudia a panovníci. Jedným so známych ľudí ktorý tiež podľahol tomuto čínskemu hlavolamu bol aj Napoleon.

Jedná sa o 7 geometrických útvarov - 2 veľké, 2 malé a jeden stredne veľký trojuholník, štvorec a rovnobežník. Tieto útvary sa dajú poskladať do jedného veľkého alebo do dvoch rovnakých štvorcov. Okrem toho sa z nich dajú postaviť rôzne zvieratá, ľudia pri rôznych činnostiach, číslice a mnoho mnoho iného.

Stačí si zadať tangram do vyhľadávača a objavíme jeho neobmedzené možnosti. Skladať môžeme podľa rôznych predlôh alebo podľa fantázie.

 Tangram si môžeme doma jednoducho vyrobiť alebo aj kúpiť. Kúpiť ho možno za pár eur alebo aj v elegantnom a teda aj finančne náročnejšom prevedení. To by sme však prišli o radosť z tvorenia. Vyrobiť si ho tiež môžme prakticky z čohokoľvek. Použiť môžme obyčajný papier (pre dlhšiu trvácnosť ho môžme zalaminovať), tvrdý kartón, penovú gumu, filc. Tí šikovnejší si ho môžu vyrobiť z dreva.

My sme sa tentokrát rozhodli pre kuchynské utierky, ktoré sme si rozstrihali podľa predlohy. Nevýhodou utierok je tá, že na vzduchu strácajú vlhkosť a tým aj mierne deformujú svoj tvar. Avšak ich obrovskou výhodou je, že po namočení ich môžme lepiť na obkladačky v kúpeľni a tak sa pri kúpaní môžu deti vyblázniť aj týmto spôsobom.
Alebo pre okamžitý pôžitok sa môžme zahrať aj tu http://pauzicka.zoznam.sk/hry/logicke-hry/way-of-the-tangram.

Kávové cesto

Želatínová schovávačka

Urobili sme si doma želatínu, do ktorej sme schovali zopár zvieratiek.

Maroškovou úlohou bolo všetky vybrať.