Na začiatok si dovolím citovať z jednej internetovej stránky: „Keď sa dieťa správa neprimerane na ihrisku, napríklad hádže do druhých
detí piesok, treba mu dôrazne povedať, že to robiť nesmie a keď sa to
bude opakovať, ideme domov. A v prípade, že dieťa napriek nášmu
upozorneniu neprestane, naozaj treba zbaliť všetky formičky a napriek
protestom dieťaťa z ihriska odísť. Tak si dieťa v hlave spojí – Keď
robím zle, stane sa toto… Hovoríme tomu
logické dôsledky,“ vysvetľuje
Mgr. Trojanová. Keď som na tieto riadky náhodou natrafila hneď som si spomenula na náš včerajší večer. Tiež sme presne takéto isté formulky sem tam použili. A včerajšok nás presvedčil, že si to naše dieťa niekde vo svojej hlavičke predsa len fixuje. Len ten náš (a určite nielen on) si to vie vysvetliť po svojom. A je na to hotový expert. Neviem ako to robí, ale ak mám pocit, že tak a teraz ma "neprečúraš", on si nájde spôsob ako moje metódy obrátiť proti mne.
S manželom a našimi deťmi sme vybrali na večeru do reštaurácie. Chceli sme tak trochu osláviť moje narodeniny. Maroško nám však pripravil sériu nemilých prekvapení. Od momentu ako sme dorazili, sa nevedel vpratať do kože. Nepomáhali prosby ani napomenutia ani krik. Neustále kričal, rozhadzoval kamienky, váľal sa v nich, točil, štvornožkoval, no jednoducho sa správal skôr ako malý havo a nie 3,5 ročný chlapec. Nakoniec sme celý uštvaný rýchlo do seba napchali obsah našich tanierov a išli naspäť domov. Bol to jeden z tých momentov, pri ktorom sa náš chlapček mení na nevyspytateľného malého čertíka. Moment, kedy mi celé telo stŕpne, pretože viem, že odrazu toho malého drobca jednoducho nenapadne nič dobré. Ak si myslím, že ma už ničím neprekvapí vždy mi dokáže opak. Keď som sa ho večer znova spýtala, prečo sa tak choval a že to od neho nebolo pekné, odpovedal, že jemu sa tam vôbec nepáčilo a že chcel ísť domov a preto sa tak správal. Nuž takže logické dôsledky fungujú i keď pre nás možno NELOGICKÉ.
